Imunosupresívna liečba

Vložte svoj text

Imunosupresívna liečba

Cieľom imunosupresívnych liečiv je potlačiť nežiadúce účinky imunitného systému voči tkanivám vlastného tela, ktoré spôsobujú nepríjemné prejavy ochorenia. Používajú sa na liečbu chronických zápalov, autoimunitných ochorení, rakoviny a ďalších. Najvýznamnejšie protizápalové liečivá sú kortikosteroidy a cytostatiká (chemoterapia). Imunosupresívny účinok tento liečiv má mnohé závažné nežiadúce účinky.

Kortikosteroidy

Kortikosteroidy sú jednými z najdôležitejších a najčastejšie používaných liekov súčasnej klinickej praxe pre ich silný protizápalový a imunosupresívny účinok (potlačenie imunitnej reakcie). Podávajú sa perorálne vo forme tabliet, injekčne (do žily, do kĺbu) inhalačne (nosové spreje) alebo lokálne (na kožu, očné maste, kvapky). Vzhľadom k ich vedľajším účinkom treba vždy zvážiť nutnosť ich použitia, a teda či závažnosť stavu vyváži ich riziká. K systémovým kortikoidom (tablety, injekčná forma) zaraďujeme Prednizon, Hydrokortizon a Dexametazón. K lokálnym kortikoidom (nosné spreje, maste, krémy, očné maste, kvapky) patrí Budezonid, Betametazón, Flutikazón, Mometazón a ďalšie.

Indikácie

Zoznam indikácií kortikosteroidov je rozsiahly a zahŕňa liečbu rôznych ochorení v podstate všetkých orgánov ľudského tela. Najčastejšie sa stretávame s ich liečebným využitím v reumatológii (liečba reumatoidnej artritídy), pneumológii (bronchiálna astma), kožnom lekárstve a gastroenterológii.

Dôležité upozornenie!

Dôležité je upozorniť, že kortikoidy neliečia samotnú príčinu ochorenia. Ovplyvňujú imunitný systém, tým, že ho blokujú. Po nasadení kortikoidov dochádza k veľmi rýchlemu ústupu prejavov ochorenia, avšak je nutné si uvedomiť, že tieto príznaky sa po vysadení liečby kortikoidmi môžu vrátiť.

Nežiadúce účinky

Kortikosteroidy patria medzi najobávanejšie lieky, pretože majú veľké množstvo vedľajších účinkov. Tie sa prejavujú predovšetkým pri dlhodobej liečbe systémovými kortikoidmi (mesiace, roky). Patrí k nim priberanie hmotnosti, žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak, cukrovka, Cushingov syndróm, osteoporóza, kožné zmeny, oslabenie imunitného systému, akné, ukladanie tuku v oblasti brucha, svalová slabosť, impotencia, nadmerné ochlpenie, očný zákal a ďalšie. Pri lokálnych kortikoidoch (maste, krémy, nosové spreje, kvapky) sa podávajú nižšie dávky, čím sa riziko vzniku nežiadúcich účinkov redukuje.

Cytostatiká

Cytostatiká sú protirakovinové liečivá, ktoré sa používajú na zastavenie rastu a zničenie nádorovo zmeneného tkaniva v organizme (chemoterapia). Ovplyvňujú rýchlo sa deliace bunky a nie sú špecifické len pre rakovinové bunky. Majú teda potenciál poškodiť zdravé tkanivo, najmä to, ktoré má vysokú frekvenciu nahrádzania, teda ho tvoria rýchlejšie sa deliace bunky (napríklad tkanivo črevnej sliznice a kostná dreň). Mnohé rakovinové bunky však nie sú schopné opraviť DNA poškodenú cytostatikami, zatiaľ čo normálne bunky to vo všeobecnosti dokážu. Tieto bunky sa po chemoterapii zvyčajne opravia samé.

Mechanizmus účinku

Cytostatiká rôzne zasahujú do bunkového delenia, napr. do kopírovania DNA alebo oddelenia novovzniknutých chromozómov. Blokujú syntézu DNA, poškodzujú štruktúru DNA v jadre bunky, poškodzujú mitotický aparát a replikáciu bunky, spôsobujú tvorbu voľných radikálov, blokujú tvorbu bielkovín, majú hormonálne účinky alebo ich účinky kombinujú viaceré spomenuté mechanizmy.

Nežiadúce účinky

Cytostatiká majú veľké množstvo nežiadúcich účinkov a často poškodujú aj zdravé bunky. Ich nežiadúce účinky sa delia na bezprostredné (hodiny, dni po aplikácii cytostatík), včasné (dni, týždne po aplikácii cytostatík), oneskorené (týždne až mesiace po aplikácii cytostatík) a neskoré (mesiace až roky po aplikácii cytostatík). Medzi bezprostredné nežiadúce účinky patrí nevoľnosť, zvracanie, zápal žíl, lokálne nekrózy (odumretie tkaniva), zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi, anafylaktická reakcia, obličkové zlyhanie a kožné vyrážky. Včasnými nežiadúcimi účinkami sú pokles bielych krviniek a krvných doštičiek, vypadávanie vlasov, zápal sliznice ústnej dutiny a hnačka. Oneskorenými nežiadúcimi účinkami sú anémia a pľúcna fibróza a neskorými neplodnosť a porucha funkcie pohlavných žliaz. Cytostatiká sú toxické pre kostnú dreň, z čoho pramení pokles všetkých krvných elementov, zvýšené riziko infekcií a celkový pokles imunity. Tiež pôsobia toxicky na nervový a srdcovocievny systém, sú teratogénne, mutagénne a môžu vyvolať sekundárnu malignitu (napr. leukémia).