Mikrobióm ľudského tela

Vložte svoj text

Mikrobióm ľudského tela

Fyziologická mikroflóra

Ľudské telo je tvorené z asi 10 na 13 buniek organizovaných do tkanív, orgánov a orgánových sústav. Mnohé s týchto sústav sú za normálnych podmienok osídlené baktériami, ktoré nevyvolávajú žiadnu reakciu (nespôsobujú ochorenie). Ich množstvo predstavuje 10 na 14 baktérií, čo znamená, že naše telo tvorí väčšie množstvo baktérií ako našich vlastných buniek. Tieto baktérie sa nazývajú ako fyziologická mikroflóra.

Symbióza baktérií a človeka

Človek a baktérie fyziologickej mikroflóry spolu žijú v symbióze ako jeden organizmus a navzájom si prosperujú. My baktériám fyziologickej mikroflóry poskytujeme priestor na život, oni nás na oplátku chránia pred vznikom ochorení a podporujú našu imunitu. Baktérie nie sú strašiakom, ktorého sa máme snažiť zničiť. Sú našou odvekou súčasťou a rovnako ako oni potrebujú nás, my potrebujeme ich.

Eumikróbia

Eumikróbia je rovnováha medzi baktériami osídľujúcimi telo a ľudským organizmom. V čase eumikróbie je človek zdravý a jeho fyziologické baktérie mu nespôsobujú žiadne ťažkosti. Naopak mu pomáhajú (napríklad črevná mikroflóra).

Dysmikróbia

Dysmikróbia znamená narušenie eumikróbie, či už v zmysle zmeny zloženia alebo pomeru zastúpenia určitého druhu v danom tkanive alebo zmeny lokalizácie mikroorganizmu. V dôsledku dysmikróbie vzniká ochorenie. Prítomnosť patogénnych baktérií, parazitov, plesní a vírusov nie je považovaná za fyziologickú mikroflóru a je rovnako označovaná ako dysmikróbia.

Kolonizácia čreva

Pri narodení je črevo dieťaťa i zvyšok jeho tela sterilné. To znamená, že neobsahuje žiadne mikroorganizmy. Akonáhle sa dieťa narodí, začnú jeho črevo a orgány kolonizovať mikroorganizmy, ktoré vytvoria fyziologickú mikroflóru. Vďaka fyziologickej mikroflóre je dieťa menej náchylné na vznik ochorení, spôsobených patogénnymi baktériami. Kolonizácia závisí na množstve a zložení baktérií v prostredí, strave a v priebehu života sa mení predovšetkým s hormonálnou aktivitou.

Význam fyziologickej mikroflóry

Pôsobenie baktérií fyziologickej mikroflóry je priaznivé:

1. Fyziologická mikroflóra súťaží s patogénnymi mikroorganizmami

Fyziologická mikroflóra súťaží s patogénnymi mikroorganizmami. To znamená, že keď chýba fyziologická mikroflóra a objaví sa patogén, organizmus je náchylnejší na ochorenie (na vyvolanie ochorenia salmonelami je obvykle potrebných 10 miliónov baktérií. U zvierat držaných od narodenia v sterilnom prostredí, ktorým chýba fyziologická mikroflóra, vyvolá rovnaké ochorenie 10 salmonel).

2. Podieľa sa na tvorbe vitamínov

Fyziologická mikroflóra sa podieľa na tvorbe vitamínov. Napríklad E. coli produkuje vitamín K.

3. Podieľa sa na tvorbe baktericínov

Bektericíny sú látky, ktoré potláčajú množenie patogénov. Potláčajú účinok škodlivých baktérií, bránia im prejaviť sa a zabraňujú tak rozvoju ochorenia.

4. Podieľa sa na odstraňovaní toxínov

5. Vytvára prostredie na potlačenie rastu patogénnych baktérií

6. Stimuluje imunitu

Podporuje rozvoj špecifickej imunity a ochranu pred patogénmi na základe skrížene reagujúcich protilátok.

7. Potláča alergické prejavy

Skorá expozícia nepatogénnymi baktériami po narodení stimuluje Th1 lymfocyty a potláča aktivitu Th2 lymfocytov a uvoľnenie cytokínov podporujúcich rozvoj alergie.

Zloženie fyziologickej mikroflóry

Koža

Povrch kože je tvorený viacerými funkčne odlišnými oblasťami, preto spektrum kožných baktérií nie je na celom tele jednotné. Väčšina ľudskej kože je relatívne suchým prostredím s nepravidelnou tvorbou potu. Je vystavená výkyvom prostredia a je osídlená Staphylococcus epidermidis, Propionibacterium, Corynebacterium. Oblasť pazuchy a intímna oblasť predstavuje vlhké prostredie s ústím potných a mazových žliaz. Nachádza sa tu zlatý stafylokok, Corynebacterium a ojedinele gramnegatívne baktérie.

Ústa a nosohltan

Ústa a nosohltan predstavujú vlhké prostredie s dočasnou prítomnosťou baktérií, ktoré prichádzajú z nesterilného prostredia kontaktom alebo potravou. Sliny predstavujú účinnú ochranu voči možným patogénom. Obsahujú enzým lyzozým, ktorí ničí baktérie. Bežne sú v tejto oblasti prítomné streptokoky, anaeróbne baktérie a nepatogénne neisérie. Aj u zdravých ľudí nachádzame prítomnosť podmienečne patogénnych baktérií (bežne nespôsobujú ochorenie, no pri dysmikróbii ho môžu vyvolať).

Črevo

Črevo, predovšetkým hrubé črevo, obsahuje veľké množstvo baktérií. Hrubé črevo obsahuje vyše 10 miliárd baktérií na gram stolice. Obývajú ho väčšinou anaeróbne baktérie, predovšetkým Bacteriodes, Bifidobacterium, anaeróbne streptokoky, enterobactérie a Clostridium. Tieto baktérie potláčajú rast patogénov. Niektoré sú potencionálne patogénne a v prípade dysmikróbie spôsobujú ochorenie.

Urogenitálny trakt

Urogenitálny trakt je sterilný s výnimkou vagíny a koncovej časti močovej rúry. Vo vagíne sa nachádzajú laktobacily, ktoré zabezpečujú kyslé pH. Kyslé vaginálne pH potláča rast ostatných patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov. Zničenie laktobacilov antibiotikami vedie často k premnoženiu kvasiniek - vaginálna mykóza. Ojedinele sa v tejto oblasti môžu nachádzať rôzne kožné baktérie - stafylokoky a streptokoky.

Narušenie fyziologickej mikroflóry

Umelo je možné baktérie fyziologickej mikroflóry zničiť alebo zmeniť ich správny pomer podávaním širokospektrálnych antibiotík, hormónov a antiseptík (antibakteriálne látky). To sa môže prejaviť poklesom imunity, vznikom ochorenia, zlým trávením a niekedy i život ohrozujúcim stavom pri premnožení patologických baktérií po podávaní širokospektrálnych antibiotík.

Dysmikróbia a vznik ochorení

Dysmikróbia, teda narušenie fyziologického mikrobiómu a premnoženie patologických baktérií, má za následok vznik ochorenia. Dysmikróbia je príčinou veľkého množstva ochorení, od zápalu hrdla a hnačky, až po poruchy imunity a vznik autoimunitných ochorení. Ľudský mikrobióm má omnoho významnejší vplyv na vznik ochorení ako sa pôvodne predpokladalo. Pôvodne sme si mysleli, že baktérie vyvolávajú iba bežné bakteriálne infekcie, no zistilo sa, že na naše zdravie vplývajú v omnoho výraznejšom merítku.

Vplyv baktérií na psychiku

Baktérie, ktoré osídľujú naše telo, majú priamy vplyv na našu psychiku. To, ako sa máme, závisí nie len od toho, aké máme myšlienky a aké životné skúsenosti zažívame, ale i od toho aká mikroflóra tvorí naše telo. Ak našu mikroflóru tvoria dobré baktérie a je v harmónii, sme šťastní. Ak je naša mikroflóra v stave dysmikróbie, môže dôjsť k vzniku psychickej nepohody alebo ochorenia (úzkosť, depresia).

Vplyv baktérií na výber partnera

Okrem zdravia a psychiky naše baktérie ovplyvňujú i výber nášho sexuálneho partnera. Máme tendenciu podvedome si vyberať partnera, ktorý ma odlišný bakteriálny profil ako my, čo v kombinácii spôsobí lepšie zdravie a obranyschopnosť našich potomkov (naše mikrobiómy sa spoja a vytvoria ešte silnejší mikrobióm). Mikrobióm nášho partnera má význam nie len pre našich potomkov, ale i pre nás, pretože zvyšuje i naše zdravie. Keďže sme s partnerom vo fyzickom kontakte, vymieňame si naše baktérie. Náš mikrobióm má pre náš život omnoho väčší význam ako sme si pôvodne mysleli.

Podpora fyziologickej mikroflóry

Keď už vieme, aký obrovský význam má pre naše telo fyziologická mikroflóra, je dôležité vedieť ako ju posilniť. Rozvoj fyziologickej mikroflóry a jej zdravú rovnováhu zabezpečíme zdravou stravou (veľké množstvo ovocia a zeleniny, celozrnné potraviny) a užívaním probiotík, či už vo forme tabliet alebo v prirodzene v strave (jogurty, kefír, acidofilné mlieko, zrejúci syr, bryndza, kyslá kapusta). Okrem toho je dôležité vyhnúť sa nadmernému užívaniu antibiotík, hormonálnych liekov a antiseptík. V prípade malých detí, je vhodné rozvoj ich fyziologickej mikroflóry podporiť tým, že ich necháme vystavovať sa prirodzeným mikroorganizmom v prostredí (hranie sa vonku, vyhnutie sa nadmernému umývaniu rúk).