Liečba autoimunitných ochorení

29.02.2024

Autoimunitné ochorenia sú skupina ochorení, ktorá je aktuálne veľmi na vzostupe. Stále pribúda viac a viac mladších ľudí, ktorým je diagnostikované autoimunitné ochorenie a sú nastavení na chronickú, celoživotnú liečbu. Znamená ale diagnóza autoimunitného ochorenia, že vaše ochorenie je nevyliečiteľné a musíte naň chronicky užívať toxické lieky alebo sú autoimunitné ochorenia v skutočnosti liečiteľné a je možné opäť dosiahnuť stav plného zdravia?

Autoimunitné ochorenia sú v skutočnosti liečiteľné a je možné dosiahnuť stav plného vyliečenia. Funkčná medicína sa zameriava na prirodzenú, úplnú a trvalú liečbu autoimunitných ochorení. Pacienti s diagnostikovaným autoimunitným ochorením tvoria veľkú časť pacientov Inštitútu zdravia. Naše liečebné výsledky pri autoimunitných ochoreniach sú vynikajúce a hlavne trvalé.

Čo je to autoimunitné ochorenie?

Autoimunitné ochorenie je ochorenie, pri ktorom imunitný systém produkuje protilátky voči vlastnému telu a postupne deštruuje svoje vlastné bunky, tkanivá, orgány a systémy tela. Za normálnych okolností imunitný systém rozoznáva zdravé bunky a tkanivá ľudského tela a nebojuje voči nim (neprodukuje voči nim protilátky).

Imunitný systém za normálnych okolností produkuje protilátky iba voči cudzorodým antigénom (látkam z vonkajšieho prostredia - toxíny, baktérie, vírusy, látky z potravy, cudzorodé látky...) a odstraňuje - ''ničí'' iba poškodené bunky tela (indukuje bunkovú smrť), čím chráni telo pred rozvojom ochorení.

K autoimunitnému procesu dochádza pri chronickej aktivácii imunitného systému v tele a následnej neadekvátnej reakcii imunitného systému. Telo prestáva správne rozoznávať škodlivé antigény z vonkajšieho prostredia a začne bojovať aj proti vlastným bunkám a tkanivám.

Štádiá autoimunitného ochorenia

Rozlišujeme 3 štádiá autoimunitného ochorenia:

1. štádium: Tichá autoimunita

- zvýšené protilátky, ale žiadna prítomnosť príznakov alebo straty funkcie

2. štádium: Autoimunitná reaktivita

- zvýšené protilátky s prítomnosťou príznakov a straty funkcie, ale nie je prítomné žiadne závažné poškodenie tkaniva v súvislosti s autoimunitným ochorením

3. štádium: Autoimunitné ochorenie

- zvýšené protilátky a závažné príznaky, zmenené laboratórne nálezy, nálezy na zobrazovacích prístrojoch (MRI, RTG, USG...), ochorenie je v tomto štádiu spojené so stratou funkcie

Aké ochorenia sa zaraďujú medzi autoimunitné?

Autoimunitné ochorenia zahŕňajú veľkú škálu ochorení. K autoimunitnému ochoreniu môže dôjsť na akomkoľvek tkanive, orgáne a systéme ľudského tela. Navyše, ak človek nelieči svoje autoimunitné ochorenie, často dochádza k tomu, že sa u neho časom rozvinie ďalšie autoimunitné ochorenie na inom orgáne, tkanive alebo systéme ľudského tela.

K najznámejším a najčastejším autoimunitným ochoreniam zaraďujeme: autoimunitné ochorenie štítnej žľazy (väčšina hypothyreóz - znížených funkcií štítnej žľazy je spôsobených autoimunitným ochorením, toto ochorenie je najčastejšie u žien), reumatoidná artritída (ochorenie je rovnako výrazne častejšie u žien), psoriáza, zápalové ochorenia čriev (IBD), ankylozujúca spondylitída (Bechterevova choroba), skleróza multiplex, alopécia a ďalšie.

Autoimunitné ochorenie je akékoľvek ochorenie, pri ktorom dôjde k zvýšeniu autoimunitných protilátok v tele. Vyšetrenie protilátok vám urobí na požiadanie lekár. Treba si ale uvedomiť, že zatiaľ nepoznáme úplne všetky protilátky, ktoré vie telo pri autoimunitnom ochorení produkovať. Tým pádom aj nezvýšenie dostupných, aktuálne známych autoimunitných protilátok autoimunitné ochorenie nevylučuje. V tomto prípade je potrebná dôkladná diagnostika.

Rozdiel medzi klasickou liečbou autoimunitných ochorení a liečbou autoimunitných ochorení funkčnou medicínou

Klasická, konvenčná liečba autoimunitných ochorení je chronická, celoživotná a spôsobuje výraznú, toxickú záťaž na organizmus, čo postupom času žiaľ vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a objaveniu nových ochorení. Zvyčajne zahŕňa užívanie liekov, tlmiacich zdravú funkciu imunitného systému (kortikosteroidy), protizápalových liekov (v prípade reumatoidnej artritídy), biologickej liečby (veľká časť autoimunitných ochorení), syntetických hormónov (Euthyrox pri autoimunitnom ochorení štítnej žľazy) alebo kombinácie týchto farmakologických liečiv.

Dôležité je si uvedomiť, že žiadna z týchto '' liečebných metód '' v skutočnosti autoimunitné ochorenie nelieči, iba sa snaží manipulovať a utlmiť zdravú funkciu imunitného systému (ľudské telo produkuje protilátky pri autoimunitnom ochorení z určitého dôvodu), potláča príznaky ochorenia (napr. potlačením zápalu - opäť potlačenie funkcie imunitného systému) alebo nahrádza funkciu orgánu, poškodeného autoimunitným procesom (užívanie Euthyroxu pri autoimunitnom ochorení štítnej žľazy iba umelo do tela dodáva syntetické hormóny, ktoré by mala za normálnych okolností produkovať štítna žľaza, no autoimunitné ochorenie sa nelieči).

To znamená, že autoimunitný proces v tele ďalej pokračuje a ničí zdravé bunky a tkanivá ľudského tela. Napriek ''liečbe'' autoimunitné ochorenie pretrváva a časom sa (skrz neliečenie primárnej príčiny / primárnych príčin vzniku autoimunitného ochorenia) zhoršuje. To vedie k zhoršovaniu pôvodných príznakov, nabaľovaniu nových príznakov a užívaniu ďalších liekov.

Liečba autoimunitných ochorení funkčnou medicínou sa zameriava na odhaľovanie a liečbu primárnej príčiny / kombinácie primárnych príčin vzniku autoimunitného ochorenia. Autoimunitné ochorenia nelieči toxickými liekmi, ale prirodzenými metódami obnovuje stav plného zdravia a dosahuje skutočné a trvalé vyliečenie autoimunitných ochorení.

Úplné a trvalé vyliečenie autoimunitného ochorenia

Väčšinu autoimunitných ochorení je možné úplne a natrvalo vyliečiť. Dôležité je ale poznamenať, že úspešnosť liečby závisí aj od štádia autoimunitného ochorenia a stupňa poškodenia tkanív a orgánov. Vo všeobecnosti platí, čím je nižšie štádium autoimunitného ochorenia a čím je menší stupeň poškodenia buniek, tkanív a orgánov, tým je liečba autoimunitného ochorenia jednoduchšia, kratšia a rýchlejšie dosahuje lepšie výsledky.

U väčšiny pacientov je možné dosiahnuť úplné a trvalé vyliečenie, ale u časti pacientov - napr. ak je autoimunitné ochorenie prítomné dlhé roky (napr. 6 - 10 rokov) až desaťročia, je možné zastavenie autoimunitného ochorenia a čiastočná remisia. Niektoré závažne poškodené tkanivá nie je možné plne zregenerovať a obnoviť ich úplnú funkciu (hlavne, ak je u pacienta výrazne znížené množstvo vlastných kmeňových buniek, potrebných na regeneráciu). Liečba v tomto prípade poškodené tkanivá zregeneruje čiastočne a rovnako čiastočne obnoví ich funkciu.

Podstatné ale je, že aj v tomto prípade sa autoimunitné ochorenie zastaví, vylieči a ďalej neničí vlastné bunky a tkanivá. Aj v tomto prípade vedie cielená, personalizovaná a komplexná liečba k vysadeniu chronických liekov (napr. biologickej liečby) alebo k zníženiu dávok liekov (napr. substitučné užívanie hormónov štítnej žľazy) a celkovému zlepšeniu zdravotného stavu.

Dôležité je začať s liečbou autoimunitného ochorenia čo najskôr, ideálne v skorých štádiách ochorenia alebo krátko po jeho diagnostikovaní (prvé roky). Veľmi dobrú perspektívu na úplné a trvalé vyliečenie autoimunitného ochorenia majú pacienti v skorých štádiách ochorenia, ale aj pacienti s už čiastočným poškodením buniek a tkanív, ktorí navštívia lekára dostatočne skoro. Ideálne je začať s liečbou v priebehu prvého roka až prvých 5 rokov od stanovenia diagnózy.