Funkčná medicína

Funkčná medicína je nové, moderné odvetvie medicíny, ktoré sa zaoberá liečbou primárnych príčin ochorení prirodzenou cestou, pomocou využívania najnovších vedeckých medicínskych poznatkov. Zameriava sa na odhaľovanie primárnych príčin ochorení na úrovni procesov, prebiehajúcich na fyziologickej, biochemickej, bunkovej, molekulovej a epigenetickej úrovni tela, ich ovplyvňovaním a liečbou. 

Cieľom funkčnej medicíny je úplné, trvalé vyliečenie pacienta, vyhnutie sa chronickému užívaniu farmaceutických liekov, absolvovaniu operácií, invazívnych lekárskych diagnostických a liečebných zákrokov a navodenie stavu plného zdravia organizmu. Funkčná medicína je vysoko personalizovaná a prediktívna, pozerá sa na ľudské telo ako na jeden celok a berie ohľad na jedinečnosť každého individuálneho pacienta.

Funkčná medicína rozpoznáva telo ako samoliečiaci sa, samoregulačný organizmus s vrodenou inteligenciou a schopnosťou udržiavať homeostázu. Rozpoznáva, že pri správnej podpore a starostlivosti sa telo dokáže vrátiť k optimálnej funkcii. Vníma, že všetky jednotlivé zložky tela sa v tele vzájomne ovplyvňujú (všetky bunky, molekuly, gény, epigenóm, mikrobióm, hormóny, neurotransmitery, enzýmy a všetky ďalšie zložky). Chápe, že všetky systémy a funkcie ľudského tela sa navzájom ovplyvňujú a sú ovplyvňované.


Prečo klasický medicínsky model nefunguje ?

Potláčanie príznakov liekmi a pretrvávanie ochorení

Klasický medicínsky model je vysoko zameraný na užívanie farmaceutických prípravkov (liekov). To predstavuje závažný problém nie len pri akútnych, ale najmä pri chronických ochoreniach, kedy sú pacienti nútení doživotne užívať lieky a svoje ochorenie ''liečia'' roky, ale v skutočnosti ho nikdy nevyliečia. Dôvodom je, že farmaceutické lieky sú navrhnuté tak, aby manipulovali priebeh chemických reakcií v tele. Výsledkom je potlačenie príznakov pacienta, no ochorenie v tele naďalej pretrváva a na to, aby sa príznaky ochorenia znovu neobjavili, je pacient nútený denno denne užívať lieky, ktoré jeho príznaky opakovane utlmia.

Je to veľkým liečebným problémom, pretože ochorenie v tele pacienta nie len naďalej dlhodobo pretrváva a pacient sa v skutočnosti nelieči, iba opakovane tlmí svoje príznaky liekmi, ale v dôsledku toho, že sa ochorenie dlhodobo skutočne nelieči, sa ochorenie prehlbuje, zdravotný stav sa zhoršuje a časom sa začnú objavovať nové príznaky a nové ochorenia. Takáto liečba pacientovi dokáže z časti pomôcť a zmierniť jeho príznaky, no pacient nikdy nedosiahne plné a trvalé vyliečenie a jeho zdravotný stav sa zhoršuje.

Zbytočné invazívne lekárske zákroky a operácie

Mimo nadmerného užívania liekov predstavujú veľký problém aj zbytočné a nadmerné invazívne lekárske zákroky a operácie. V životne nevyhnutých stavoch, kedy ide o záchranu života, sú takéto zákroky a operácie život zachraňujúce. Avšak, ak sa ochorenie dlhodobo skutočne nelieči, iba sa chronicky utlmuje liekmi, až časom nastane stav, kedy je nutné vykonať určitý lekársky zákrok alebo operáciu, ide o stav, ktorému sa dalo vyhnúť skorou, skutočnou liečbou ochorenia. Každý zásah do tela je pre telo vysoko traumatický a invazívny, preto by sme sa takýmto zákrokom mali, pokiaľ je to možné, snažiť vyhnúť.

Zameranie na stanovovanie diagnóz a predpisovanie liekov

Medicína je dlhodobo primárne zameraná na rýchle stanovenie diagnózy a na rýchle nastavenie pacienta na farmakologickú liečbu, respektíve indikovanie operácie alebo lekárskeho zákroku. Tento liečebný model je veľkým benefitom pre farmaceutické spoločnosti, ale predstavuje malý a iba dočasný benefit pre pacienta. Nastavenie pacienta na chronickú farmakologickú liečbu vedie k potlačeniu príznakov ochorenia. To sa môže zdať spočiatku ako žiadané, no z dlhodobého hľadiska to predstavuje závažný problém. Ak pacient ochorenie ''nevidí a necíti'', neznamená to, že sa vyliečil. Patologický proces v jeho tele naďalej pretrváva.

Lekár nemá na pacienta dostatok času

Keď idete k lekárovi, bežne strávite niekoľko hodín v čakárni, no keď sa dostanete do ordinácie, lekár vám venuje iba pár minút a okamžite vás odošle do lekárne, na diagnostický alebo liečebný zákrok alebo vás pošle inému špecialistovi. Nie je to ale iba chyba samotných lekárov, je to chyba celého zdravotného systému, ktorý je nadmerne preťažený a zameraný primárne na administratívu pre zdravotné poisťovne. Nie je preto možné, aby mal bežný lekár dostatok času na každého jednotlivého pacienta. Pokiaľ ale chceme zdravotný stav pacienta plne pochopiť a skutočne ho vyliečiť, potrebujeme mu venovať dostatok času. 

Chýba personalizácia - všetci pacienti s rovnakou diagnózou a liečia rovnako

Závažným problémom v medicíne je, že všetci pacienti s rovnakou diagnózou sa liečia rovnako - sú nastavení na rovnakú alebo podobnú liečbu. Vo funkčnej medicíne rozpoznávame, že to isté ochorenie môže mať u dvoch pacientov odlišné primárne príčiny alebo kombináciu primárnych príčin, preto nemôžeme dvoch pacientov liečiť identicky. V liečbe každého ochorenia je dôležitá personalizácia. Každý pacient je jedinečný a u každého pacienta viedli k rozvoju ochorenia odlišné príčiny. Rozdielne príčiny vyžadujú odlišnú liečbu. Je preto potrebné liečiť každého pacienta individuálne, urobiť každému pacientovi podrobnú anamnézu a špecifickú diagnostiku, komplexný liečebný plán a venovať mu dostatok času.

Lekári na pacienta nepozerajú ako na jeden celok. Každý lekár pozerá na pacienta iba z uhla jeho špecializácie a lieči iba 1 orgán alebo 1 orgánovú sústavu

Aby sa dosiahlo skutočné vyliečenie ochorenia, je potrebné, aby sa liečilo celé telo, nie iba jeden orgán alebo jedna orgánová sústava. Pri ochorení dochádza k ovplyvneniu celého ľudského tela a chorobný proces je zvyčajne poprepájaný medzi viacerými orgánovými systémami. Nie je preto možné liečiť iba jeden orgán alebo jednu orgánovú sústavu a očakávať plné vyliečenie pacienta. Ak pacient navštívi lekára špecialistu, vždy sa pozerá na jeho ochorenie iba z uhla jeho špecializácie. Unikajú mu ale dôležité súvislosti vo zvyšných orgánových systémoch. Aby sa pacient skutočne vyliečil, je potrebné pozerať sa na jeho telo ako na jeden prepojený celok. Dysbalancia v jednom orgánovom systéme tela môže viesť k ochoreniu vo vzdialenom systéme tela alebo môže toto ochorenie prehlbovať a brániť jeho plnému vyliečeniu.

Navyše, tkanivá, orgány a bunky sú prepojené krvou, imunitnými bunkami a molekulami, signálnymi molekulami, hormónmi, neutrotransmitermi a ďalšími dôležitými molekulami, čo vedie k nepretržitému, vzájomnému ovplyvneniu celého tela. Všetky súčasti tela spolu neustále komunikujú a vymieňajú si informácie. Ochorenie nie je spôsobené iba poškodením jedného orgánu, príčinou sú dysbalancie, prítomné v celom organizme, predovšetkým dysbalancie na úrovni buniek, molekúl a biochemických reakcií.

Zameranie na chorobu, nie na zdravie pacienta a chýbanie skutočnej prevencie ochorení

Bežne sa lekári zameriavajú iba na ochorenia, ich včasnú diagnostiku a dlhodobú alebo krátkodobú farmakologickú liečbu. Sústredenie je vždy na chorobu, jej skoré odhalenie a ovplyvňovanie pomocou liekov, lekárskych zákrokov a operácií. Chýba zameranie na zdravie, podporu a optimalizáciu zdravia pacienta a skutočná prevencia ochorení. Bežne sa čaká iba na prepuknutie ochorenia. Pokiaľ ale ochorenie už plne prepukne, je náročnejšie ho zvrátiť, pretože už došlo k závažnejšiemu poškodeniu zdravia. Prevencia v klasickej západnej medicíne sa zameriava iba na skoré odhaľovanie ochorení a nikdy nie na podporu a optimalizáciu zdravia, ktorá je skutočnou a jedinou prevenciu všetkých akútnych a chronických ochorení.

Závislý vzťah lekára a pacienta

Klasický medicínsky model je významne založený na závislom vzťahu lekára a pacienta. Pacient vždy nutne potrebuje lekára na to, aby mu pomohol s liečbou jeho ochorenia. Je od lekára, jeho znalostí, úsudku, zručností a rozhodovania závislý. Vždy, ak má zdravotný problém, musí navštíviť lekára, pretože si sám nevie pomôcť. Väčšine populácie žiaľ chýbajú základné vedomosti o zdraví, prevencii a liečbe ochorení. Klasický medicínsky model podporuje, aby pacient lekára pravidelne navštevoval a nikdy sa úplne nevyliečil. Primárnym cieľom liečby by malo byť skutočné vyliečenie pacienta a nadobudnutie samostatnosti pacienta, aby pacient nemusel lekára opakovane navštevovať s tým istým zdravotným problémom.

Hlavné zásady a liečba vo funkčnej medicíne


Odhaľovanie primárnych príčin ochorení a ich liečba

Funkčná medicína sa zamierava na odhaľovanie primárnych príčin ochorení a ich liečbu. Tieto príčiny sú zvyčajne na úrovni procesov, prebiehajúcich na fyziologickej, biochemickej, bunkovej, molekulovej a epigenetickej úrovni tela. Obvykle ide o kombináciu rôznych príčin, ktoré sú vysoko špecifické pre každého individuálneho pacienta. Ak chceme ochorenia skutočne natrvalo vyliečiť, je potrebné tieto primárne príčiny odhaliť, zamerať sa na ich odstránenie, komplexnú liečbu a znovunastolenie stavu optimálneho zdravia.

Prirodzená liečba ochorení bez chronického užívania liekov a skutočné vyliečenie

Funkčná medicína lieči ochorenia prirodzenou cestou, aplikovaním zásad zdravého životného štýlu, ovplyvnením stravovania, pohybovej aktivity, spánku, miery hladiny stresu, miery vystavenia sa toxínom, úpravou osobného a pracovného života a v úvodnej fáze liečby využíva aj liečebné účinky fytochemikálií, obsiahnutých v rastlinách a prirodzené, organické doplnky výživy. Liečba vo funkčnej medicíne vychádza vždy z najnovších vedeckých poznatkov a odborných medicínskych znalostí o anatómii, fyziológii, biochémii, imunológii, genetike, epigenetike, biológii ľudského tela a funkčnej patológii ochorení.

Ochorenie nevzniká v deň stanovenia diagnózy, kumuluje sa roky

Funkčná medicína chápe, že ochorenie nevzniká zo dňa na deň a patologické zmeny sa v tele kumulujú dlhý čas. Mnoho pacientov mylne predpokladá, že ochorenie vzniklo iba krátko pred jeho odhalením a stanovením diagnózy a do tohto momentu bolo ich telo plne zdravé. Ochorenie sa v skutočnosti akumuluje dlhé roky až desaťročia. Plne zdravý človek sa nestane zo dňa na deň chorým. K ochoreniu tela vedú zmeny na fyziologickej, molekulovej, bunkovej, biochemickej a predovšetkým epigenetickej úrovni, ktoré sa kumulujú dlhý čas, až jedného dňa dôjde k plnému prepuknutiu ochorenia a objaveniu príznakov.

Pochopenie inteligencie ľudského tela 

Funkčná medicína rozpoznáva prirodzenú inteligenciu ľudského tela. Vníma ľudské telo ako samoliečiaci sa, samoregulačný organizmus s vrodenou inteligenciou a schopnosťou udržiavať homeostázu. Homeostáza je stav, pri ktorom sa vnútorné prostredie organizmu udržuje v určitých limitoch, ktoré mu umožňujú jeho normálnu funkciu a podporu zdravia. Funkčná medicína chápe, že pri správnej podpore a starostlivosti sa telo dokáže vrátiť z chorobného stavu späť k optimálnej funkcii a stavu plného, optimálneho zdravia. 

Pohľad na pacienta ako na jeden prepojený celok

Funkčná medicína vníma, že všetky jednotlivé zložky tela sa v tele vzájomne ovplyvňujú (všetky bunky, molekuly, gény, epigenóm, mikrobióm, hormóny, neurotransmitery, enzýmy a všetky ďalšie zložky). Chápe, že všetky systémy a funkcie ľudského tela sa navzájom vždy kontinuálne ovplyvňujú a sú ovplyvňované. Funkčná medicína rovnako vníma pacienta ako komplexného človeka a nie iba ako chorý orgán alebo diagnózu. Pozerá sa nie iba na fyzický, ale aj na emočný a mentálny aspekt pacienta. Chápe, že aj narušený psychický stav môže vyvolávať zmeny na fyzickej úrovni tela a môže súvisieť s ochorením a liečbou.

Liečba celého tela - nie iba jedného orgánu alebo jednej orgánovej sústavy

Funkčná medicína sa zameriava na liečbu celého ľudského tela a nie iba na liečbu jedného orgánu alebo jednej orgánovej sústavy. Liečba zameraná na jeden orgán alebo jednu orgánovú sústavu je vysoko obmedzená a nikdy nemôže viesť k plnému vyliečeniu pacienta. Na základe poznatkov o ľudskom tele a pochopení prepojenia jednotlivých systémov a neustálej, kontinuálnej komunikácie tela ako jedného celku, na mikroskopickej úrovni pomocou miliárd rozličných molekúl (imunitné molekuly, signálne molekuly, hormóny, neutrotransmitery, peptidy...) a na makroskopickej úrovni prostredníctvom prepojenia celého tela nervovým, srdcovo-cievnym systémom, imunitným systémom, krvou a ďalšími systémami, je nevyhnutné pochopiť nutnosť zamerať sa na liečbu celého tela ako jedného zložitého, komplexného, prepojeného celku.

Vysoká personalizácia v liečbe

Liečba ochorení je vo funkčnej medicíne vysoko personalizovaná, závisí od požiadaviek zdravotného stavu individuálneho pacienta a od konkrétnej príčiny alebo kombinácie príčin, ktorá u neho viedla k rozvoju ochorenia. Funkčná medicína rozpoznáva, že jedno ochorenie môže mať u dvoch ľudí rozličné príčiny a z tohto dôvodu vyžaduje aj odlišnú liečbu. Ak by sme oboch pacientov liečili identicky, minimálne u jedného z nich by sme ochorenie pravdepodobne nevyliečili a nenastolili stav optimálneho zdravia. K liečbe každého ochorenia je potrebné pristupovať vysoko precízne, komplexne a personalizovane. Jedine tak dosiahneme skutočné a trvalé vyliečenie pacienta a nastolíme stav plného, optimálneho zdravia celého tela.

Navyše, mnohí pacienti majú nie jedno, ale niekoľko ochorení. Pri liečbe každého tohto ochorenia je potrebné myslieť na vzájomné prepojenie týchto chorobných stavov a ich spoločné ovplyvňovanie zdravia. Je preto nevyhnutné pracovať s každým jedným pacientom individuálne a venovať mu dostatok času. Iba tak dokáže lekár skutočne pochopiť všetky príčiny narušenia zdravia u konkrétneho pacienta a vytvoriť plán liečby, ktorý u daného pacienta dosiahne skutočné vyliečenie a nastolenie optimálneho zdravia.

Zameranie na zdravie a skutočná prevencia ochorení

Funkčná medicína sa zameriava nie len na diagnostiku a liečbu ochorení. Rovnakú dôležitosť venuje optimalizácii zdravia a prevencii ochorení. Funkčná medicína sa nezameriava na chorobu, ale na zdravie. Ak v tele nastolíme stav plného optimálneho zdravia, ochorenie v takomto tele nemôže existovať. Cieľom funkčnej medicíny je dosiahnutie a trvalé udržanie stavu úplného zdravia organizmu na všetkých úrovniach. 

Mimo toho, funkčná medicína významne dbá na skutočnú prevenciu ochorení. Ochorenie nevzniká zo dňa na deň. Čas medzi zdravím o chorobou predstavuje dlhú časovú líniu. Veľmi významým je predovšetkým čas medzi plným optimálnym zdravím a prepuknutím prvých príznakov ochorenia, kedy už v tele došlo k významnému poškodeniu zdravia. Je to čas, kedy máme možnosť pozitívne ovplyvniť zdravotný stav pacienta, odvrátiť ho od smerovania k ochoreniu a nasmerovať ho späť k stavu plného optimálneho zdravia.

Aktívny prístup pacienta a nezávislosť pacienta od lekára

Prístup pacienta v klasickej medicíne je vysoko pasívny a závislý od lekára. Pacient iba pasívne prijíma liečbu vo forme farmakologických liekov alebo lekárskych zákrokov a operácií. Pri objavení ochorenia alebo pri zhoršení príznakov je pacient plne odkázaný na predpis liekov od lekára alebo na prevedenie lekárskeho zákroku. Pacient nemá takmer žiadne vedomosti o svojom zdravotnom stave, možnostiach úplnej liečby a predovšetkým o tom, čo konkrétne u neho viedlo k rozvoju daného ochorenia, ako to pozitívne ovplyvniť a vyliečiť sa. V dôsledku toho nemá svoje zdravie vo svojich rukách a nikdy sa úplne nevylieči.

V liečbe ochorení vo funkčnej medicíne je dôležitý aktívny prístup pacienta. Pacient sám preberá zodpovednosť za svoje zdravie a za pomoci odborného vedenia lekárom vykonáva kroky, ktoré vedú k vyliečeniu ochorenia a dosiahnutiu plného zdravia organizmu. Pacient v liečbe spolupracuje s lekárom, no nie je na lekárovi plne závislý. Lekár funkčnej medicíny vzdeláva každého jedného pacienta, podáva mu všetky informácie o jeho zdravotnom stave, objasňuje mu primárnu príčinu alebo kombináciu primárnych príčin jeho ochorenia a presne mu vysvetlí, čo a prečo má urobiť, aby sa úplne vyliečil. 

Lekár pacientovi venuje dostatok času a získava od neho podrobnú anamnézu

Lekár funkčnej medicíny chápe, že ak chce pacientovi skutočne pomôcť a jeho ochorenie natrvalo vyliečiť, je nevyhnutné, aby mu venoval dostatok času a svoju plnú pozornosť. Lekár funkčnej medicíny získava od pacienta všetky dôležité informácie o jeho zdravotnom stave od jeho narodenia až po aktuálny čas. S pacientom aktívne komunikuje, načúva mu, pýta sa ho dôležité otázky, nechá pacienta voľne rozprávať a smeruje rozhovor tak, aby vypátral všetky možné súvislosti, ktoré u neho mohli viesť k rozvoju ochorenia. 

Anamnéza zahŕňa všetky dôležité informácie o zdravotnom stave pacienta, ktoré lekár od pacienta získava pred konzultáciou a počas konzultácie. Anamnéza má v medicíne obrovský význam, pretože je pre lekára extrémne dôležitá na odhalenie primárnej príčiny alebo kombinácie primárnych príčin ochorenia a na nastavenie účinnej liečby. Lekár funkčnej medicíny získava od pacienta informácie o jeho zdravotnom stave, diagnózach, krvných testoch, výsledkoch všetkých doterajších testov a vyšetrení, ale aj informácie o jeho celkovom životnom štýle, stravovaní, pohybovej aktivite, miere stresu, expozícii toxínom a osobnom živote.

Vytvorenie komplexného plánu liečby a prevencie ochorení

Pred konzultáciu funkčnej medicíny zašle pacient lekárovi v digitálnej podobe hlavné lekárske záznamy, ktoré má od lekárov, ktorých doteraz navštevoval alebo aktuálne navštevuje a vyplní podrobný dotazník o jeho zdravotnom stave. Po prijatí týchto dokumentov lekár funkčnej medicíny precízne študuje celkový zdravotný stav pacienta a jeho zdravotnú históriu niekoľko dní pred samotnou konzultáciu. Následne má pacient s lekárom dlhú, zvyčajne dvojhodinovú konzultáciu, počas ktorej lekár zisťuje ďalšie dôležité informácie o pacientovom zdravotnom stave, pátra po primárnych príčinách jeho ochorenia a možných dysbalanciách a zrozumiteľne pacientovi vysvetľuje svoje diagnostické závery. Po ukončení konzultácie dáva lekár dokopy všetky svoje diagnostické, zdravotné, liečebné a preventívne závery a pracuje na vytvorení personalizovaného komplexného liečebného plánu, ktorý pacientovi zašle do 2 týždňov po konzultácii.

Komplexný liečebný plán obsahuje všetky informácie, nevyhnutné na úplnú liečbu a optimalizáciu zdravia pacienta. Po obdržaní liečebného plánu nemusí pacient lekára opakovane navštevovať, iba sa dlhodobo riadi personalizovaným liečebným plánom, ktorý obdržal. V prípade záujmu môže pacient navštíviť lekára opakovane a dohodnúť sa na zdravotnej kontrole po uplynutí 1 - 6 mesiacov (v závislosti od zdravotného stavu a ochorenia alebo pridružených ochorení). Rovnako je možné absolvovať preventívnu kontrolu po vyliečení alebo preventívnu konzultáciu zdravotného stavu v prípade, že pacient nemá diagnostikované ochorenie, no chce ochoreniam dlhodobo predchádzať a udržiavať sa v stave plného optimálneho zdravia.