Ozempic a GLP-1 agonisty: Aké sú ich zdravotné riziká a čo by ste mali vedieť pred začatím liečby?

Lieky zo skupiny GLP-1 agonistov patria medzi najdiskutovanejšie medicínske témy posledných rokov. Pomáhajú tisícom pacientov schudnúť a zlepšiť kontrolu cukrovky, zároveň však vyvolávajú množstvo otázok o ich dlhodobom vplyve na metabolické zdravie, svalovú hmotu a biologické starnutie. Čo dnes o týchto liekoch vieme a čo zatiaľ zostáva nezodpovedané?

GLP-1 agonisty zmenili pohľad na liečbu obezity

Ozempic, Wegovy a Mounjaro sa za posledné roky stali jednými z najznámejších liekov na svete. Pôvodne boli vyvinuté na liečbu diabetu 2. typu, no ich schopnosť výrazne znižovať telesnú hmotnosť spôsobila, že sa začali široko využívať aj pri liečbe obezity.

Dnes ich propagujú nielen diabetologické a obezitologické ambulancie, ale čoraz častejšie aj estetické, anti-aging či longevity kliniky. Na sociálnych sieťach sa často prezentujú ako jednoduchá cesta k štíhlej postave a niekedy dokonca ako nástroj na podporu dlhovekosti.

Popularita týchto liekov je pochopiteľná. Obezita patrí medzi najväčšie zdravotné problémy súčasnosti a mnoho ľudí sa po rokoch neúspešných pokusov o chudnutie snaží nájsť riešenie, ktoré bude účinné. Pri každej novej liečbe je však potrebné pozerať sa nielen na jej prínosy, ale aj na možné riziká a dlhodobé dôsledky.

Práve preto je dôležité položiť si otázku: Znamená nižšia telesná hmotnosť automaticky lepšie zdravie?

Čo sú GLP-1 agonisty?

GLP-1 je skratka pre glukagónu podobný peptid-1 (Glucagon-Like Peptide-1) – hormón, ktorý si naše telo prirodzene vytvára v čreve po prijatí potravy. Jeho úlohou je koordinovať viacero procesov, ktoré súvisia s reguláciou metabolizmu. 

Po jedle prirodzene:

- podporuje uvoľňovanie inzulínu pri zvýšenej hladine glukózy,

- znižuje tvorbu glukózy v pečeni,

- spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka,

- ovplyvňuje centrá hladu a sýtosti v mozgu,

- prispieva k pocitu nasýtenia po jedle.

GLP-1 agonisty napodobňujú účinok tohto hormónu. Vďaka tomu dochádza u mnohých pacientov k výraznému zníženiu chuti do jedla a následne aj k poklesu telesnej hmotnosti.

Aký je rozdiel medzi Ozempicom, Wegovy a Mounjarom?

Mnoho ľudí tieto názvy používa ako synonymá, nejde však o rovnaké lieky. Ozempic obsahuje účinnú látku semaglutid a je schválený predovšetkým na liečbu diabetu 2. typu. V praxi sa však používa aj mimo tejto indikácie na liečbu obezity. Wegovy obsahuje rovnakú účinnú látku – semaglutid – ale v inom dávkovacom režime a je určený na liečbu obezity. Mounjaro obsahuje účinnú látku tirzepatid, ktorá nepôsobí iba na GLP-1 receptory, ale zároveň aktivuje aj receptory pre hormón GIP (glukózo-dependentný inzulinotropný polypeptid). Ide teda o odlišný mechanizmus účinku, ktorý môže viesť k ešte výraznejšiemu poklesu telesnej hmotnosti.

Hoci sa jednotlivé lieky líšia mechanizmom účinku aj schválenými indikáciami, ich spoločným cieľom je ovplyvniť hormonálnu reguláciu príjmu potravy a metabolizmu.

Pre koho sú tieto lieky určené?

GLP-1 agonisty nie sú určené pre každého človeka, ktorý chce schudnúť. Podľa súčasných odporúčaní sú indikované najmä u pacientov s obezitou alebo nadváhou spojenou s ďalšími zdravotnými komplikáciami, ako je diabetes 2. typu, vysoký krvný tlak či ďalšie ochorenia súvisiace s metabolickým zdravím. Rozhodnutie o ich nasadení by malo vždy vychádzať z individuálneho posúdenia zdravotného stavu pacienta, očakávaných prínosov a možných rizík.

Rovnako dôležité je, aby liečba nebola vnímaná ako náhrada zmien životného štýlu. Kvalitná výživa, dostatočný príjem bielkovín, pravidelný pohyb, silový tréning, spánok a zvládanie chronického stresu zostávajú základnými piliermi dlhodobého metabolického zdravia bez ohľadu na to, či pacient liečbu GLP-1 agonistami užíva alebo nie.

Chudnutie ešte neznamená lepšie metabolické zdravie

Jedným z najčastejších omylov je predstava, že čím viac človek schudne, tým zdravší automaticky bude. V skutočnosti telesná hmotnosť predstavuje iba jeden z mnohých ukazovateľov zdravia.

Dôležitejšia otázka znie: Čo presne organizmus počas chudnutia stráca?

Je veľký rozdiel medzi tým, keď človek stratí predovšetkým nadbytočné tukové zásoby, alebo keď významnú časť úbytku tvorí svalová hmota a ďalšie biologicky aktívne tkanivá. Práve zloženie úbytku hmotnosti rozhoduje o tom, či sa metabolické zdravie z dlhodobého hľadiska zlepší, alebo naopak zhorší.

Prečo je dôležité pozerať sa na zloženie úbytku hmotnosti?

Keď človek schudne 15 kilogramov, väčšina ľudí to považuje za jednoznačný úspech. Z medicínskeho pohľadu je však oveľa dôležitejšie vedieť, z akých tkanív týchto 15 kilogramov pochádzalo.

Ak organizmus stráca predovšetkým nadbytočné tukové zásoby a zároveň si zachová svalovú hmotu, ide z pohľadu metabolického zdravia o výrazne priaznivejšiu situáciu, ako keď významnú časť úbytku predstavujú svaly a ďalšie netukové tkanivá. Práve preto sa dnes čoraz väčšia pozornosť venuje nielen tomu, koľko pacient schudne, ale aj tomu, čo počas chudnutia stráca.

Čo ukazujú súčasné štúdie?

Klinické štúdie naznačujú, že približne 25 až 40 % z celkového úbytku telesnej hmotnosti počas liečby GLP-1 agonistami môže tvoriť netuková hmota. Je dôležité zdôrazniť, že nejde o rovnaký výsledok u každého pacienta. Rozsah úbytku závisí od veku, príjmu bielkovín, fyzickej aktivity, silového tréningu, celkového zdravotného stavu aj dĺžky liečby.

Tieto údaje však upozorňujú na skutočnosť, že úspešné chudnutie nemožno hodnotiť iba podľa čísla na váhe. Rovnako dôležité je sledovať kvalitu telesného zloženia.

Čo je netuková hmota?

Mnoho ľudí si pod pojmom netuková hmota predstaví iba svaly. V skutočnosti ide o oveľa širší pojem.

Netuková hmota zahŕňa:

- kostrové svalstvo,

- vnútorné orgány,

- spojivové tkanivá,

- fascie,

- kosti,

- telesnú vodu,

- krv,

- a ďalšie biologicky aktívne tkanivá organizmu.

Práve tieto tkanivá zabezpečujú väčšinu životne dôležitých funkcií.

Nejde teda iba o "hmotu", ktorú organizmus nepotrebuje. Naopak. Predstavuje metabolicky najaktívnejšiu časť ľudského tela.

Prečo môže byť strata netukovej hmoty problém?

Každý orgán v našom tele plní špecifickú úlohu. Pečeň riadi stovky metabolických procesov. Svaly využívajú glukózu, produkujú myokíny a predstavujú významný zásobník aminokyselín. Spojivové tkanivá vytvárajú mechanickú oporu organizmu a podieľajú sa na regenerácii. Endokrinné orgány produkujú hormóny riadiace metabolizmus, rast, reprodukciu aj reakciu na stres.

Čím viac biologicky aktívnych tkanív organizmus stráca, tým viac sa môže meniť jeho schopnosť vykonávať tieto funkcie. To neznamená, že každý úbytok netukovej hmoty automaticky vedie k poškodeniu zdravia. Znamená to však, že z pohľadu dlhodobého metabolického zdravia nejde o zanedbateľnú tému.

Dnes zatiaľ nepoznáme všetky dôsledky dlhodobých zmien telesného zloženia u pacientov, ktorí budú GLP-1 agonisty užívať mnoho rokov alebo desaťročí. Práve preto bude potrebné ďalšie sledovanie týchto pacientov.

Svaly nie sú iba orgán pohybu

Keď sa povie svalová hmota, väčšina ľudí si predstaví športovcov alebo kulturistov. Z pohľadu modernej fyziológie sú však svaly jedným z najvýznamnejších metabolických orgánov ľudského tela. Po každom jedle práve kostrové svalstvo spotrebúva významnú časť glukózy z krvi. Inzulín umožňuje glukóze vstúpiť do svalových buniek, kde sa využíva ako zdroj energie alebo sa ukladá vo forme glykogénu. Čím kvalitnejšia je svalová hmota, tým efektívnejšie organizmus hospodári s glukózou. 

Svaly zároveň produkujú množstvo biologicky aktívnych molekúl označovaných ako myokíny. Tieto látky komunikujú s mozgom, pečeňou, tukovým tkanivom, kosťami aj imunitným systémom a podieľajú sa na regulácii zápalu, energetického metabolizmu aj regenerácie. Svaly teda nepredstavujú iba "motor" pohybu. Sú významnou súčasťou hormonálnej a metabolickej regulácie organizmu.

Môže strata svalovej hmoty ovplyvniť metabolické zdravie?

Áno. Ak dochádza k významnej strate svalovej hmoty, organizmus postupne prichádza o jedno z najdôležitejších miest využitia glukózy. Menšie množstvo funkčného svalstva znamená menšiu kapacitu na inzulínom sprostredkované vychytávanie glukózy z krvi. Práve preto je zachovanie svalovej hmoty jedným z hlavných cieľov modernej liečby obezity.

Nejde iba o silu alebo vzhľad postavy. Ide o dlhodobé udržanie metabolického zdravia. Čím lepšie sa podarí počas chudnutia zachovať svalovú hmotu, tým väčšia je šanca, že organizmus si zachová dobrú inzulínovú citlivosť, vyšší energetický výdaj a lepšiu schopnosť regulovať hladinu glukózy.

Obezita je dôsledok, nie príčina

Obezita nevzniká preto, že organizmus "robí chybu". Vo väčšine prípadov predstavuje adaptáciu na dlhodobo narušené metabolické prostredie. Ak organizmus prijíma viac energie, než dokáže okamžite využiť, potrebuje ju bezpečne uskladniť. Tukové tkanivo je z biologického hľadiska najbezpečnejším miestom na uloženie nadbytočnej energie.

Ak by sa nadbytočná glukóza a mastné kyseliny nemohli ukladať do tukového tkaniva, vo väčšej miere by sa ukladali v pečeni, pankrease, svaloch alebo ďalších orgánoch, kde môžu prispievať k ich poškodeniu. 

To samozrejme neznamená, že obezita je bez zdravotnných rizík. Znamená to však, že predstavuje dôsledok narušeného metabolizmu, nie jeho príčinu. Ak odstránime iba dôsledok bez obnovy metabolického zdravia, základný problém môže naďalej pretrvávať.

Dlhodobé zasahovanie do prirodzených regulačných mechanizmov organizmu

Ľudský organizmus funguje na základe mimoriadne komplexnej siete hormónov a regulačných mechanizmov. Hormóny nefungujú izolovane – neustále medzi sebou komunikujú prostredníctvom spätnoväzbových mechanizmov, ktoré udržiavajú metabolizmus v rovnováhe.

GLP-1 agonisty cielene ovplyvňujú jednu z týchto regulačných dráh. Práve preto sa v odbornej komunite čoraz viac diskutuje o tom, aké môžu byť dôsledky ich dlhodobého používania na prirodzenú hormonálnu reguláciu organizmu.

Na túto otázku dnes zatiaľ nepoznáme jednoznačnú odpoveď. Hoci máme údaje o účinnosti a bezpečnosti počas klinických štúdií a niekoľkých rokov používania, údaje o účinkoch celoživotného alebo niekoľkodesaťročného užívania pri liečbe obezity zatiaľ nie sú k dispozícii. To neznamená, že takéto riziká určite existujú. Znamená to však, že ide o oblasť, ktorú bude potrebné sledovať aj v budúcnosti.

Čo sa deje po vysadení GLP-1 agonistov?

Jednou z otázok, ktorá dnes vyvoláva veľký záujem, je udržateľnosť dosiahnutých výsledkov. Dostupné štúdie ukazujú, že po ukončení liečby dochádza u mnohých pacientov k postupnému návratu telesnej hmotnosti. To naznačuje, že samotné potlačenie hladu neodstraňuje biologické príčiny, ktoré k rozvoju obezity viedli.

Ak sa súčasne neobnoví metabolické zdravie, nezlepší kvalita výživy, nezachová svalová hmota a nezmenia ďalšie faktory ovplyvňujúce metabolizmus, organizmus má prirodzenú tendenciu vracať sa k svojmu pôvodnému nastaveniu. Práve preto by dlhodobým cieľom liečby nemalo byť iba zníženie telesnej hmotnosti, ale predovšetkým obnova prirodzenej regulácie metabolizmu.

Hlad nie je nepriateľ. Je to biologický signál.

Hlad nie je chyba organizmu, ktorú treba za každú cenu potlačiť. Je to jeden z najdôležitejších biologických signálov, prostredníctvom ktorých telo komunikuje svoje potreby. Na rozdiel od človeka organizmus nedokáže hovoriť slovami. Komunikuje prostredníctvom príznakov – hladom, únavou, bolesťou, smädom, poruchami spánku či ďalšími signálmi. Každý z nich nesie určitú informáciu o tom, čo sa v tele deje.

Ak dlhodobo pociťujeme nadmerný hlad alebo chuť na jedlo, cieľom liečby by nemalo byť iba potlačenie tohto signálu. Dôležitejšie je pochopiť, prečo vznikol. Príčin môže byť mnoho – inzulínová rezistencia, nekvalitná alebo nutrične chudobná strava, nedostatok bielkovín, poruchy regulácie glukózy, chronický stres, nedostatok spánku, hormonálna nerovnováha či ďalšie faktory ovplyvňujúce metabolizmus. Práve odstránenie týchto príčin predstavuje podľa nášho názoru udržateľnejšiu cestu k dlhodobému zdraviu ako samotné potláčanie prirodzených biologických signálov.

Zároveň platí jeden z veľkých paradoxov modernej spoločnosti – mnohí ľudia s obezitou nie sú prekŕmení, ale podvyživení. Ich organizmus prijíma nadbytok energie vo forme kalórií, no zároveň mu môžu chýbať kvalitné bielkoviny, vláknina, vitamíny, minerály a ďalšie živiny potrebné pre správne fungovanie buniek. Človek tak môže mať nadbytok kalórií, ale zároveň trpieť nedostatkom živín, čo môže narúšať reguláciu hladu, metabolizmus aj celkové zdravie.

Prístup Inštitútu zdravia

V Inštitúte zdravia nepovažujeme cieľ liečby za dosiahnutie čo najnižšieho čísla na váhe. Naším cieľom je vytvoriť podmienky, v ktorých organizmus dokáže prirodzene obnoviť svoje metabolické zdravie.

To znamená zamerať sa na príčiny, ktoré viedli k rozvoju obezity alebo inzulínovej rezistencie – podporiť zdravie črevného mikrobiómu, znížiť chronický zápal, obnoviť inzulínovú citlivosť, zabezpečiť dostatočný príjem kvalitných živín, zachovať svalovú hmotu, podporiť funkciu mitochondrií a vytvoriť prostredie, v ktorom bunky dokážu optimálne fungovať.

Našou filozofiou nie je bojovať proti biologickým signálom organizmu. Naopak, zameriaveme sa na pochopenie, prečo vznikli, a odstránenie príčin, ktoré ich vyvolali. Veríme, že dlhodobé zdravie nevzniká potlačením prirodzených regulačných mechanizmov, ale obnovou podmienok, v ktorých ich organizmus dokáže opäť využívať vo svoj prospech.

Záver

GLP-1 agonisty predstavujú významný pokrok v manažovaní diabetu 2. typu a obezity a pre mnohých pacientov môžu byť vhodnou súčasťou liečby. Zároveň je však dôležité pozerať sa na ich účinky komplexne a nevnímať ich iba cez číslo na váhe.

Pri hodnotení úspešnosti liečby by sme mali sledovať nielen rozsah úbytku telesnej hmotnosti, ale aj jeho zloženie, zachovanie svalovej a netukovej hmoty, kvalitu výživy, fyzickú aktivitu, metabolické zdravie a dlhodobú udržateľnosť výsledkov. Mnohé otázky týkajúce sa dlhodobého používania GLP-1 agonistov zostávajú otvorené a odpovede na ne prinesú až ďalšie roky výskumu a klinické dopady na pacientov v praxi.

Bez ohľadu na zvolený spôsob liečby však zostáva základným predpokladom dlhodobého zdravia kvalitná výživa, dostatok pohybu, zachovanie svalovej hmoty, dobrý spánok, zvládanie chronického stresu a obnova metabolického zdravia. Práve tieto faktory vytvárajú podmienky pre správne fungovanie organizmu, podporujú jeho regeneračnú kapacitu a predstavujú základ prevencie chronických civilizačných ochorení aj zdravého starnutia.