Je možné vyliečiť chronické ochorenia? Áno – vo veľkej časti prípadov je možné dosiahnuť remisiu alebo úplné odznenie ochorenia

Prečo sa hovorí, že chronické ochorenia sú nevyliečiteľné?

Jedna z najčastejších otázok, ktoré dostávame od pacientov, je: "Ak sa chronické ochorenia dajú zlepšiť alebo dokonca vyliečiť, prečo mi bolo povedané, že ich budem mať do konca života?" Odpoveď nie je jednoduchá, ale nie je ani taká, ako si mnohí myslia.

Moderná medicína dosiahla za posledné desaťročia obrovský pokrok. Dokáže zachraňovať životy pri infarktoch, mozgových príhodách, úrazoch, infekciách či akútnych stavoch. V týchto oblastiach nemá obdobu. 

Chronické civilizačné ochorenia však predstavujú úplne inú skupinu ochorení. Nevznikajú náhle. Vznikajú pomaly, často celé roky alebo desaťročia. Sú výsledkom dlhodobého pôsobenia mnohých faktorov, ktoré postupne narúšajú fungovanie organizmu. Ak chceme pochopiť, prečo vznikli, nestačí sledovať iba výsledné ochorenie. Musíme pochopiť celý proces, ktorý k nemu viedol. Práve tu sa začína odlišný spôsob uvažovania.

Diagnóza nie je príčina

Vysoký krvný tlak nie je príčina. Zvýšená hladina cukru v krvi nie je príčina. Vysoký cholesterol nie je príčina. Autoimunitné protilátky nie sú príčina. Migréna nie je príčina. Ekzém nie je príčina. Sú to prejavy toho, že organizmus už určitý čas nefunguje optimálne.

Predstavte si, že sa vo vašom dome objaví dym. Môžete vypnúť alarm. Môžete otvoriť okná. Môžete zapnúť ventilátor. Ale pokiaľ nenájdete zdroj požiaru, problém zostáva. Presne tak funguje aj ľudské telo.

Príznaky nie sú nepriateľom. Sú spôsobom, akým nám organizmus oznamuje, že niečo nie je v poriadku. 

Telo sa nesnaží škodiť. Snaží sa prežiť.

Naše telo nerobí chyby náhodne. Každá reakcia organizmu má svoj biologický význam. Zápal vzniká preto, že sa telo snaží niečo opraviť alebo odstrániť. Zvýšená inzulínová rezistencia je obranná adaptácia na dlhodobý metabolický stres. Únava môže byť spôsobom, akým sa organizmus snaží prinútiť človeka zastaviť. Horúčka pomáha bojovať s infekciou. Aj mnohé ďalšie príznaky sú pôvodne ochrannými mechanizmami.

Problém nastáva vtedy, keď je organizmus nútený tieto adaptačné mechanizmy udržiavať mesiace alebo roky. Vtedy sa z pôvodne ochrannej reakcie stáva chronické ochorenie.

Chronické ochorenia majú zriedkavo iba jednu príčinu

Jednou z najväčších chýb je predstava, že každé ochorenie vzniká z jedného dôvodu. Realita je oveľa komplexnejšia. Predstavte si pohár, do ktorého každý deň kvapká voda. Jedna kvapka predstavuje chronický stres. Ďalšia nedostatok spánku. Ďalšia nevhodnú výživu. Ďalšia narušený črevný mikrobióm. Ďalšia sedavý spôsob života. Ďalšia chronické zápaly. Ďalšia hormonálne zmeny. Ďalšia nedostatok pohybu. Ďalšia toxické zaťaženie. Každá z nich samostatne možno nestačí na vznik ochorenia. Keď sa však sčítajú počas rokov, pohár sa naplní. V okamihu, keď pretečie, objaví sa diagnóza.

Diagnóza preto často neznamená začiatok ochorenia. Znamená iba okamih, keď organizmus už nedokázal ďalej kompenzovať nahromadené poškodenie.

Prečo dvaja ľudia s rovnakou diagnózou nemajú rovnaký priebeh?

Toto je jedna z najzaujímavejších otázok medicíny. Dvaja pacienti môžu mať rovnakú diagnózu. Jeden sa po niekoľkých mesiacoch výrazne zlepší. Druhý napriek liečbe postupne napreduje. Prečo? Pretože názov ochorenia nehovorí nič o tom, prečo vzniklo.

Pod diagnózou "vysoký krvný tlak" môže byť u jedného človeka chronický stres, u druhého obezita, u tretieho spánkové apnoe, u štvrtého inzulínová rezistencia, u piateho porucha funkcie obličiek a u ďalšieho kombinácia viacerých faktorov. Rovnako je to pri migrénach, autoimunitných ochoreniach, chronických bolestiach, poruchách trávenia či metabolických ochoreniach.

Rovnaká diagnóza neznamená rovnakú príčinu. A ak nie je rovnaká príčina, nemôže existovať ani jedna univerzálna liečba pre všetkých.

Čo znamená systémový prístup?

V Inštitúte zdravia nevnímame organizmus ako súbor oddelených orgánov. Človek nie je pečeň. Nie je črevo. Nie je štítna žľaza. Nie je mozog. Je to jeden biologický systém, v ktorom je všetko vzájomne prepojené. Mikrobióm ovplyvňuje imunitný systém. Imunitný systém ovplyvňuje mozog. Mozog ovplyvňuje hormóny. Hormóny ovplyvňujú metabolizmus. Metabolizmus ovplyvňuje mitochondrie. Mitochondrie ovplyvňujú množstvo energie, ktoré majú bunky k dispozícii na regeneráciu. Fascie a extracelulárna matrix zabezpečujú prostredie, v ktorom všetky bunky fungujú. Autonómny nervový systém riadi väčšinu procesov, ktoré si ani neuvedomujeme. Ak je narušený jeden systém, postupne začne ovplyvňovať všetky ostatné.

Preto sa pri chronických ochoreniach zriedka stretávame iba s jednou diagnózou. Veľmi často sa k sebe pridávajú ďalšie. Práve preto nestačí liečiť iba jeden orgán. Ak chceme obnoviť zdravie, musíme obnoviť fungovanie celého organizmu. To je základ filozofie Inštitútu zdravia. Nie preto, že je to nový alebo módny prístup. Ale preto, že presne tak ľudské telo funguje.

Pri ktorých chronických ochoreniach je možné dosiahnuť výrazné zlepšenie alebo remisiu?

Jednou z najčastejších otázok je: "Platí to pre všetky chronické ochorenia?" Nie. Každé ochorenie je iné a každý pacient je iný. Existujú ochorenia, pri ktorých je možné dosiahnuť úplné vymiznutie príznakov, normalizáciu laboratórnych výsledkov a dlhodobú remisiu. Pri iných ochoreniach môže byť cieľom výrazné spomalenie ich progresie, zníženie aktivity ochorenia, zlepšenie kvality života alebo zníženie potreby liekov.

Výsledok vždy závisí od rozsahu poškodenia organizmu, dĺžky trvania ochorenia, veku pacienta, jeho regeneračnej kapacity a od toho, ako skoro sa začne riešiť skutočná príčina. Práve preto v medicíne neexistujú záruky. Existujú však veľmi dobré dôvody, prečo sa o obnovu zdravia pokúsiť.

Príklady ochorení:

Autoimunitné ochorenia

Pacienti s autoimunitnými ochoreniami veľmi často počujú, že ich imunitný systém "útočí sám na seba". Takéto vysvetlenie však neodpovedá na najdôležitejšiu otázku. Prečo? Prečo imunitný systém začne reagovať spôsobom, ktorý vedie k poškodeniu vlastných tkanív?  Na túto otázku dnes neexistuje jedna univerzálna odpoveď. Vieme však, že na vzniku autoimunitných ochorení sa podieľa kombinácia genetických predispozícií a faktorov prostredia.

Významnú úlohu môže zohrávať narušená črevná bariéra, zmeny črevného mikrobiómu, chronický zápal, infekcie, hormonálne faktory, dlhodobý stres, poruchy regulácie imunitného systému, metabolické zmeny aj ďalšie mechanizmy. Ak sa podarí tieto faktory identifikovať a ovplyvniť, u mnohých pacientov dochádza k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu a niekedy aj k dlhodobej remisii ochorenia.

Neznamená to, že je to možné u každého. Znamená to, že diagnóza sama osebe ešte neurčuje budúcnosť pacienta.

Diabetes 2. typu

Diabetes 2. typu patrí medzi najlepšie preskúmané ochorenia, pri ktorých dnes existujú kvalitné dôkazy, že u časti pacientov je možné dosiahnuť remisiu. Ak sa podarí odstrániť príčiny inzulínovej rezistencie, obnoviť metabolické zdravie a zlepšiť fungovanie organizmu, môže sa hladina glukózy vrátiť do normálnych hodnôt aj bez potreby liekov.

Najväčšiu šancu majú pacienti, u ktorých sa začne riešiť ochorenie včas. Čím dlhšie diabetes trvá a čím viac sú poškodené beta bunky pankreasu, tým je návrat k normálnej regulácii cukru náročnejší. To je jeden z dôvodov, prečo zdôrazňujeme význam prevencie a skorého zásahu.

Vysoký krvný tlak

Hypertenzia patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia na svete. Veľmi často sa však zabúda na to, že vysoký krvný tlak nie je ochorenie s jednou príčinou. Za jeho vznikom môže stáť inzulínová rezistencia, obezita, chronický stres, poruchy spánku, spánkové apnoe, ochorenia obličiek, hormonálne poruchy, nízka fyzická aktivita, chronický zápal alebo kombinácia viacerých faktorov.

Ak sa podarí odstrániť tieto príčiny, u mnohých pacientov dochádza k postupnému poklesu krvného tlaku. Niektorí následne potrebujú nižšie dávky liekov, iní ich môžu po dohode s lekárom úplne vysadiť.

Opäť však platí, že to nie je cieľ sám o sebe. Cieľom je obnoviť zdravie organizmu. Lieky sú dôsledkom tohto procesu, nie jeho cieľom.

Syndróm dráždivého čreva a chronické tráviace ťažkosti

Pacienti s IBS, nafukovaním, bolesťami brucha alebo chronickými tráviacimi problémami často absolvujú množstvo vyšetrení, ktoré sú označené ako "v norme". To však neznamená, že ich ťažkosti nie sú skutočné.

Tráviaci systém patrí medzi najkomplexnejšie systémy ľudského tela. Ovplyvňuje ho zloženie mikrobiómu, stav črevnej bariéry, nervový systém, psychický stres, výživa, pohyb, hormóny aj zápal. Práve preto sa pri chronických tráviacich ťažkostiach zameriavame na celý systém, nie iba na samotné črevo.

Chronické bolesti

Bolesť nemusí vždy znamenať poškodenie tkaniva. Rovnako ako poškodenie tkaniva nemusí vždy spôsobovať bolesť. Na vzniku chronickej bolesti sa podieľa nervový systém, fascie, svaly, pohybové stereotypy, zápal, psychický stres, kvalita spánku aj metabolické zdravie. Preto sa pri chronických bolestiach pozeráme na organizmus ako na jeden prepojený systém.

Liečba bolesti by nemala byť založená iba na potláčaní bolesti. Mala by smerovať k odstráneniu dôvodov, prečo bolesť vznikla a prečo v organizme pretrváva.

Toto je iba malý príklad diagnóz chronických civilizačných ochorení, ktoré sú liečiteľné. Kompletný diagnóz, ktoré liečime nájdete v časti Liečba ochorení funkčnou medicínou. Ak si nie ste istý či Vám vieme pomôcť, kontaktujte nás.

Nie je dôležitý názov diagnózy. Dôležitý je stav organizmu.

V modernej medicíne sa často stretávame s tým, že pacient zbiera diagnózy. Najskôr vysoký tlak. Neskôr zvýšený cholesterol. Potom inzulínová rezistencia. Neskôr stukovatená pečeň. Migrény. Chronická únava. Reflux. Autoimunitné ochorenie. Na prvý pohľad ide o množstvo rôznych diagnóz. 

Pri hlbšom pohľade však často zistíme, že všetky majú spoločné korene. Nejde o sedem rôznych problémov. Ide o jeden organizmus, ktorého regulačné mechanizmy boli dlhodobo preťažené. Preto sa nesnažíme liečiť sedem diagnóz. Snažíme sa obnoviť fungovanie jedného organizmu. Práve v tom spočíva rozdiel medzi systémovým prístupom a liečbou jednotlivých symptómov.

Obnova zdravia je proces, nie jednorazový zákrok

Chronické ochorenia nevznikajú za týždeň. Preto nemožno očakávať, že sa za týždeň aj odstránia. Obnova zdravia si vyžaduje čas. Vyžaduje pochopenie príčin. Vyžaduje trpezlivosť. Vyžaduje spoluprácu pacienta. Dobrou správou však je, že ľudské telo sa dokáže regenerovať počas celého života.

Každý krok smerom k lepšiemu spánku, kvalitnejšej výžive, zdravšiemu metabolizmu, lepšiemu fungovaniu nervového systému, obnoveniu črevného mikrobiómu, zníženiu chronického zápalu a podpore prirodzenej regenerácie organizmu zvyšuje šancu, že sa zdravotný stav bude postupne zlepšovať.

Práve preto veríme, že chronická diagnóza nemusí byť rozsudkom na celý život. Vo veľkej časti prípadov môže byť začiatkom cesty späť k zdraviu.

Prečo veríme, že organizmus sa dokáže regenerovať?

Jedným zo základných princípov, z ktorých vychádza naša práca, je presvedčenie podložené poznatkami modernej biológie a regeneratívnej medicíny, že ľudské telo nie je statický systém. Naopak. Počas celého života v ňom neustále prebiehajú procesy obnovy, opravy a regenerácie. Každú sekundu vznikajú nové bunky, poškodené bunky sa odstraňujú, tkanivá sa priebežne obnovujú a organizmus sa neustále snaží udržiavať vnútornú rovnováhu.

Dôležitou súčasťou týchto procesov sú aj vlastné kmeňové bunky, ktoré sa nachádzajú vo viacerých tkanivách ľudského tela. Ich úlohou je podieľať sa na prirodzenej obnove a oprave poškodených tkanív. Práve preto má organizmus aj v dospelosti regeneračnú kapacitu.

To je dôvod, prečo sa zahojí zlomená kosť, prečo sa uzavrie rana na koži, prečo sa obnovuje črevná sliznica alebo prečo sa mnohé tkanivá dokážu po poškodení aspoň čiastočne regenerovať. Regenerácia teda nie je výnimočný jav. Je to prirodzená vlastnosť zdravého organizmu. Otázkou preto často nie je, či telo regenerovať dokáže, ale čo mu v tom bráni.

Chronický zápal, metabolické poruchy, inzulínová rezistencia, poruchy prekrvenia, nedostatok živín, chronický stres, narušený mikrobióm, hormonálna nerovnováha, poškodená extracelulárna matrix, dysfunkcia autonómneho nervového systému či ďalšie dlhodobo pôsobiace faktory môžu regeneračnú schopnosť organizmu výrazne znižovať. Ak však tieto prekážky postupne odstraňujeme a vytvoríme podmienky, v ktorých môže organizmus opäť fungovať optimálne, podporujeme jeho vlastné prirodzené mechanizmy obnovy.

To neznamená, že je možné obnoviť každý orgán alebo zvrátiť každé poškodenie. Rozsah regenerácie vždy závisí od konkrétneho tkaniva, typu ochorenia, miery poškodenia aj od individuálnej regeneračnej kapacity každého človeka. Veľkou chybou je však predpokladať opak – že po stanovení chronickej diagnózy už organizmus nemá žiadnu schopnosť obnovy.

Moderná regeneratívna medicína ukazuje, že to nie je pravda.

Práve naopak. Vo väčšine prípadov existuje priestor na zlepšenie fungovania organizmu, podporu prirodzenej regenerácie a zvýšenie kvality života. V Inštitúte zdravia preto nie je naším cieľom nahrádzať prirodzené regeneračné mechanizmy tela. Naším cieľom je vytvoriť také podmienky, aby ich organizmus dokázal čo najlepšie využívať.

Veríme, že budúcnosť medicíny nespočíva iba vo vývoji nových liekov, ale aj v lepšom pochopení toho, ako obnoviť prostredie, v ktorom dokáže ľudské telo čo najefektívnejšie regenerovať samo.

Prečo hovoríme o integratívnej medicíne, nie o alternatívnej medicíne?

V Inštitúte zdravia sa nestaviame proti klasickej medicíne. Naopak. Sme presvedčení, že moderná medicína je nenahraditeľná pri akútnych stavoch, urgentných situáciách, chirurgických výkonoch, intenzívnej starostlivosti aj pri mnohých ďalších ochoreniach. Zároveň však veríme, že pri väčšine chronických civilizačných ochorení existuje priestor urobiť oveľa viac, než len dlhodobo potláčať ich príznaky. Práve preto používame pojem integratívna medicína.

Integratívna medicína neodmieta vedecky podloženú medicínu. Naopak, využíva jej poznatky a zároveň ich dopĺňa o systematické hľadanie a odstraňovanie príčin ochorenia. Spája najlepšie dostupné vedecké dôkazy s individuálnym prístupom ku každému pacientovi.

Naším cieľom nie je nahradiť klasickú medicínu. Naším cieľom je doplniť ju tam, kde má svoje limity. 

Lieky nevysádzame. Obnovujeme zdravie.

Jednou z najčastejších obáv pacientov je, či ich budeme presviedčať, aby prestali užívať lieky. Nie. Nikdy neodporúčame svojvoľné vysadenie liekov. Lieky môžu byť život zachraňujúce a pre mnohých pacientov sú v určitom období nevyhnutnou súčasťou liečby.

Ak sa však zdravotný stav postupne zlepšuje, laboratórne výsledky sa normalizujú a organizmus opäť funguje správne, môže ošetrujúci lekár rozhodnúť o postupnom znížení dávky alebo o ukončení liečby. Nie je to cieľ sám o sebe. Je to prirodzený dôsledok toho, že sa podarilo obnoviť zdravie organizmu.

Naším cieľom preto nikdy nie je vysadiť lieky. Naším cieľom je vytvoriť podmienky, aby ich organizmus potreboval čo najmenej – alebo ich pri niektorých ochoreniach už nepotreboval vôbec.

Budúcnosť medicíny podľa nás

Veríme, že medicína budúcnosti nebude postavená iba na vývoji nových liekov. Bude postavená predovšetkým na lepšom pochopení toho, prečo ochorenia vznikajú. Na pochopení fungovania buniek, mitochondrií, imunitného systému, črevného mikrobiómu, epigenetiky, extracelulárnej matrix, fascie, autonómneho nervového systému a prirodzených regeneračných mechanizmov organizmu.

Čím lepšie budeme rozumieť týmto procesom, tým viac budeme schopní obnovovať zdravie namiesto celoživotného potláčania príznakov. Sme presvedčení, že práve týmto smerom sa bude medicína v nasledujúcich desaťročiach uberať.

Naša filozofia

V Inštitúte zdravia neliečime iba diagnózu. Neliečime iba jeden orgán. Neliečime iba laboratórny výsledok. Pozeráme sa na človeka ako na jeden prepojený biologický systém. Hľadáme príčiny, ktoré viedli k vzniku ochorenia. Obnovujeme prostredie, v ktorom môže organizmus opäť fungovať optimálne. Podporujeme jeho prirodzenú regeneračnú kapacitu. Pretože veríme, že zdravie nevzniká potláčaním príznakov. Zdravie vzniká obnovou správneho fungovania celého organizmu.

Naším cieľom nie je liečiť ochorenie. Naším cieľom je obnoviť zdravie.

Toto je základná filozofia Inštitútu zdravia.

Nechceme, aby bol pacient celoživotne závislý od liečby, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Chceme pochopiť, prečo ochorenie vzniklo. Chceme odstrániť faktory, ktoré k nemu viedli. Chceme obnoviť prirodzené regulačné a regeneračné mechanizmy organizmu.

Keď sa podarí obnoviť zdravie, veľmi často sa zlepší aj samotné ochorenie. Niekedy dôjde k výraznému zmierneniu príznakov. Niekedy k dlhodobej remisii. A v mnohých prípadoch môže ochorenie úplne ustúpiť.

Každý pacient je jedinečný a výsledok nie je možné vopred zaručiť. Existuje však jedna vec, ktorú vieme s istotou. Pokiaľ budeme liečiť iba následky a nikdy sa nepokúsime odstrániť príčiny, skutočné uzdravenie zostane pre mnohých pacientov nedosiahnuteľné. Preto v Inštitúte zdravia nehľadáme najrýchlejší spôsob, ako potlačiť príznaky. Hľadáme cestu, ako obnoviť zdravie.